Účka, Véčka, céčka...

Sme malá krajina, v ktorej pre nás, ako pre médium, nemá cenu preferovať iba určitý hudobný štýl, alebo časové obdobie. Cieľom Nového Populáru je slúžiť domácej scéne. Nezáleží na štýle, jazyku, ani veku. Kritériom výberu je kvalita, originalita a úprimnosť... alebo prirodzenosť alebo aspoň niečo z toho v hojnejšom pomere. Keďže ako šéfredaktor držím kľúče od miešačky, konečný výber je na mne. Adeptov na publikovanie je dosť, no nie s každým pritom môžem alebo chcem byť kamarát a rešpektujem, že to platí obojsmerne. Hudba alebo osobnosť nemusí byť moja šálka kávy, no naučil som sa degustovať a snáď aj rozpoznať chute, ktoré za ochutnanie stoja a zaradiť ich do nášho menu. To by malo reflektovať stav slovenskej scény v určitom období. Píšeme jej kroniku a vnášať sem osobné sympatie či antipatie by bolo nemiestne. Vymedzovanie sa nemá cenu ani z môjho osobného, teda ne-profesionálneho pohľadu, aj keď v poslednej dobe sa s týmto názorom cítim trocha bezradne. Žijeme síce v dobe viac realistickej než emotívnej, ale na vzájomnú toleranciu sa dbá rovnako málo, ako v časoch delenia Československa. Pomaly viac než bulvár je populárne inteligentné hejterstvo, ktoré s nadhľadom a zmyslom pre humor znevažuje čo sa len dá. Niekedy celkom zaslúžene, inokedy menej. Občas akoby toto vyhrocovanie, posudzovanie a odsudzovanie bolo skôr zdrojom potešenia pre tvorcov i konzumentov, než prínosom k riešeniu kultúrno-komerčného marazmu v ktorom žijeme. Ok, od čias Jamesa Deana, Plastic People, Johnnyho Rottena, Kurta Cobaina až po súčasnú éru elektronickej hudby, blogerstva a kultúrneho elitárstva, hudba bola vždy jedným zo symbolov generačných a názorových rozdielov. Nový Populár je hudobný časopis, ale ak je na to dôvod, snaží sa podporovať skôr vzájomný rešpekt než animozitu. S privretými očami vidieť, že predstavitelia protichodných názorov majú k sebe často oveľa bližšie, než má ktokoľvek z nich k chorému systému a jeho tvorcom, tak či onak profitujúcim z nekultúry. Sľúbiť istoty v čase neistôt je sugestívne a stále je dosť tých čo sa dajú nachytať. Vzniká nervozita, v ktorej sa veľmi dobre hľadajú vinníci, lenže často inde, než naozaj sú. Nie je to ľahké, ale asi je treba akceptovať plávajúce piesky pod našimi nohami, neuzatvárať sa vo svojich Účkach alebo Véčkach. Oporu nehľadať vo fatamorgánach, ale v jasných a nemenných pravidlách na osobnej ceste a vo vlastnej ochote meniť veci k lepšiemu. Kultúra je súčasťou zdravej výživy a platí tu paralela s gastronómiou – nekonzumovať polotovary, radšej obetovať trochu viac času na výber a prípravu vlastného jedla zo zdravých surovín.

Martin Chrobák
šéfredaktor