Melos - Étos
21.01.2010 Filed in: Články
MELOS - ÉTOS
10. medzinárodný festival súčasnej hudby
Definície pojmov Melos a Étos podľa Slovníka cudzích slov:
melos -u m. ‹g›
1. hud. spevnosť, melódia (v protiklade k rytmu); melodické bohatstvo skladby
2. kniž. hudobnosť reči, verša
etos, étos -u m. ‹g› kniž. mravný základ, charakter, charakternosť: národný e.; e. človeka, diela
Melos-Étos - tento vznešený a zvukomalebne znejúci názov vymyslel Roman Berger, významný slovenský skladateľ a intelektuál. Už desať rokov ho nesie mimoriadne zaujímavý a svojím formátom špičkový festival súčasnej modernej vážnej hudby. Ide o sofistikovanú hudbu, ktorá je prirodzeným spôsobom menšinovou a intelektuálnou záležitosťou. Je to tak preto, že v dobe svojho vzniku je mimoriadne novátorská, a preto je akceptovateľná len pre skutočne pripraveného poslucháča. Bežný hudobný konzument má s jej akceptovaním v mnohých prípadoch vážne problémy. No tento fakt ani v najmenšom neznižuje kultúrno-spoločenský význam festivalu. Stretajú a konfrontujú sa tu so svojimi najčerstvejšími nápadmi „Einsteinovia“ hudobnej tvorby. Prináša šancu dostať sa do epicentra vývoja hudby, pozorovať esencie nových trendov a postupov. A to pridáva festivalu mimoriadnu hodnotu a exkluzivitu. Melos-Étos je najmä autorským festivalom. Prezentujú sa tu kvalitné moderné diela, pričom minimálne polovica z nich sú slovenské premiéry. Festival dáva domácim autorom exkluzívne objednávky na napísanie diel. Tieto diela sú potom premiérovo uvádzané v rámci festivalových koncertov. Každý ročník má svojho hosťa – výnimočnú svetovú skladateľskú osobnosť, ktorej dielam je venovaný niektorý z koncertov. Doposiaľ boli hosťami festivalu také významné osobnosti modernej hudby ako György Ligeti, Henryk Mikołaj Górecki, Vinko Globokar, Erkki-Sven Tűrr, Krzysztof Penderecki, Zygmund Krauze, Arvo Pärt, Sofia Gubajdulina a Steve Reich.
Usporiadateľom festivalu je Hudobné centrum, predsedom a ústrednou organizačnou postavou slovenský skladateľ Daniel Matej. Na festivale je prezentovaná a propagovaná najnovšia domáca i zahraničná hudobná tvorba špičkovými interpretmi a súbormi zo zahraničia aj Slovenska. Každý zahraničný súbor tak hrá na festivale aj slovenské skladby. Tým sa zabezpečuje export tvorby slovenských autorov, čo je ďalším pozitívom festivalu. Škoda len, že sprievodným znakom festivalu je istá forma elitárstva. Chápem, že vyplýva z prirodzenosti zamerania festivalu a nie je ľahké ju odbúrať. No aj tak by bolo fajn, keby sa jeho organizátorom tento prirodzený handicap darilo zmierňovať a festival ešte viac popularizovať.
Tohtoročná hviezda festivalu – Louis Andriessen
Tohto roku bol exkluzívnym hosťom festivalu skladateľ súčasnej hudby Louis Adriessen. Jeho diela Mausoleum (1979) a De Staat (Štát, 1976) zazneli v slávnostnom úvode festivalu. Sám autor, nesmierne sympatický muž, predniesol úvodný príhovor. Zmienil sa v ňom, že tieto svoje skladby ešte nikdy nepočul hrať spoločne. Ich príprava a prezentácia sú totiž veľmi náročné a nákladné. Orchester, presnejšie povedané veľký súbor s neštandardným nástrojovým obsadením, sa skladal zo 46 hudobníkov a dvoch zvukových majstrov. Dirigoval ho Marián Lejava. Samotný autor sedel pri zvukových majstroch a chvíľami s nimi komunikoval, akoby ich navigoval. Skladba Mausoleum, venovaná ruskému revolucionárovi Bakuninovi (1814-76), sa vyznačovala bohatosťou neobyčajných zvukov a harmonickou nápaditosťou. Polyharmónie vyvolávali dojem sýtych a žiarivých farieb. V skladbe sa dali odhaliť inšpirácie Stravinským, jazzom, americkým minimalizmom. Príjemne zarezonovali reflexie skorého Franka Zappu. Dielo De Staat bolo napísane na text Platónovho spisu Štát. Je to razantná skladba, ako hovorí autor, istý druh výkriku, no vykríknutého s úsmevom. Zaujímavé boli hoboje umiestnené na pozíciách sólistov hneď pri dirigentovi, tam kde zvyčajne sedia huslisti. Celkové vyznenie skladby bolo svojimi repetitívnymi prvkami a harmóniami blízke tvorbe Philipa Glassa. Klaviristka Elena Letňanová spomínala na premiéru tohto diela v 70. rokoch vo Varšave: povedala, že na konci skladby zostali v sále len štyria poslucháči. Všetci ostatní odišli, lebo neboli schopní dielo mentálne akceptovať. Dnes neodišiel nikto. Naopak, premiéra diela na Slovensku mala úprimné a intenzívne „standing ovation“. Tu vidno, ako čas posunul vnímanie poslucháčov a potvrdil kvality oboch diel.
10. medzinárodný festival súčasnej hudby
Definície pojmov Melos a Étos podľa Slovníka cudzích slov:
melos -u m. ‹g›
1. hud. spevnosť, melódia (v protiklade k rytmu); melodické bohatstvo skladby
2. kniž. hudobnosť reči, verša
etos, étos -u m. ‹g› kniž. mravný základ, charakter, charakternosť: národný e.; e. človeka, diela
Usporiadateľom festivalu je Hudobné centrum, predsedom a ústrednou organizačnou postavou slovenský skladateľ Daniel Matej. Na festivale je prezentovaná a propagovaná najnovšia domáca i zahraničná hudobná tvorba špičkovými interpretmi a súbormi zo zahraničia aj Slovenska. Každý zahraničný súbor tak hrá na festivale aj slovenské skladby. Tým sa zabezpečuje export tvorby slovenských autorov, čo je ďalším pozitívom festivalu. Škoda len, že sprievodným znakom festivalu je istá forma elitárstva. Chápem, že vyplýva z prirodzenosti zamerania festivalu a nie je ľahké ju odbúrať. No aj tak by bolo fajn, keby sa jeho organizátorom tento prirodzený handicap darilo zmierňovať a festival ešte viac popularizovať.
Tohtoročná hviezda festivalu – Louis Andriessen
Tohto roku bol exkluzívnym hosťom festivalu skladateľ súčasnej hudby Louis Adriessen. Jeho diela Mausoleum (1979) a De Staat (Štát, 1976) zazneli v slávnostnom úvode festivalu. Sám autor, nesmierne sympatický muž, predniesol úvodný príhovor. Zmienil sa v ňom, že tieto svoje skladby ešte nikdy nepočul hrať spoločne. Ich príprava a prezentácia sú totiž veľmi náročné a nákladné. Orchester, presnejšie povedané veľký súbor s neštandardným nástrojovým obsadením, sa skladal zo 46 hudobníkov a dvoch zvukových majstrov. Dirigoval ho Marián Lejava. Samotný autor sedel pri zvukových majstroch a chvíľami s nimi komunikoval, akoby ich navigoval. Skladba Mausoleum, venovaná ruskému revolucionárovi Bakuninovi (1814-76), sa vyznačovala bohatosťou neobyčajných zvukov a harmonickou nápaditosťou. Polyharmónie vyvolávali dojem sýtych a žiarivých farieb. V skladbe sa dali odhaliť inšpirácie Stravinským, jazzom, americkým minimalizmom. Príjemne zarezonovali reflexie skorého Franka Zappu. Dielo De Staat bolo napísane na text Platónovho spisu Štát. Je to razantná skladba, ako hovorí autor, istý druh výkriku, no vykríknutého s úsmevom. Zaujímavé boli hoboje umiestnené na pozíciách sólistov hneď pri dirigentovi, tam kde zvyčajne sedia huslisti. Celkové vyznenie skladby bolo svojimi repetitívnymi prvkami a harmóniami blízke tvorbe Philipa Glassa. Klaviristka Elena Letňanová spomínala na premiéru tohto diela v 70. rokoch vo Varšave: povedala, že na konci skladby zostali v sále len štyria poslucháči. Všetci ostatní odišli, lebo neboli schopní dielo mentálne akceptovať. Dnes neodišiel nikto. Naopak, premiéra diela na Slovensku mala úprimné a intenzívne „standing ovation“. Tu vidno, ako čas posunul vnímanie poslucháčov a potvrdil kvality oboch diel.
Rado Tihlárik
